Stále sa to opakuje, ale vždy sa ospravedlní

[salome]

Dobrý deň,
mám priateľa dva roky. Je to môj prvý priateľ a vlastne aj jediný, nemám iné kamarátky ani kamarátov. Zo začiatku bol náš vzťah úžasný, bol ku mne ako z rozprávky, po určitej dobe sa všetko zmenilo. Povedal, že už bol ku mne dosť dobrý a teraz mám byť ja. Je pravda, že som urobila chybu zneužívala som jeho dobrotu. Potom išlo všetko dole vodou. On strašne vybuchuje, neovláda sa a ja ho musím vtedy poslúchať, drží ma nasylu, už mi aj ópätoval facku. Blíži mi, ale stále mi povie, že to on za to nemôže. Sčasti má aj pravdu, pretože doma bol týraný vlastným otcom, veľmi bitý a ja neviem ako ďalej, pretože ho ľúbim ale zároveň mám strach, že táto jeho výbušnosť a neustále ospravedlňovanie sa bude len stupňovať, neviem si predstaviť život bez neho. Prosím poradťe mi.
Ďakujem

[soc. pracovníčka 2]

Dobrý deň Salome.

Z Vašej predposlednej vety mi vyplýva, že si neviete predstaviť život bez Vášho súčasného partnera, ktorý Vás ľúbi, ale zároveň Vám ubližuje. Myslím, že ak Vás Váš partner naozaj ľúbi, tak jeho láska by nemala byť podmienená časom, lebo píšete, že „už bol dobrý, ale teraz si na rade ty“. Partnerský vzťah by mal byť založený na láske, dôvere, úcte, tolerancii, komunikácii. Vášho partnera nemáte „počúvať“, ale máte si navzájom načúvať a intenzívne komunikovať, ak sa vyskytne niečo, čo rozladí Vás alebo jeho. Ak Vám dal facku alebo akokoľvek inak ublížil, nie je pravda, že za to nemôže. Dal Vám facku a jeho výhovorka na tom nič nezmení, násilie sa nedá ospravedlniť. Máte právo žiť bez akéhokoľvek násilia zo strany partnera, či už vo forme fyzického, psychického alebo iného. Skúste pouvažovať nad Vašimi citmi k nemu, Vašim vzťahom a porozprávať sa o tom s partnerom. Vysvetlite mu, čo Vám v súčasnosti vo Vašom vzťahu prekáža a čo by ste obaja mohli urobiť preto, aby sa to zmenilo k obojstrannej spokojnosti. Nie je dobré akceptovať akékoľvek násilie, pretože to ako píšete sa naozaj bude len stupňovať až úplne stratíte kontrolu. Máte rovnaké práva vo vzťahu ako Váš partner, pouvažujte a popracujte na tom. Ak sa to dá zmeniť, skúste to, ale iniciatívu musí vyvinúť aj Váš partner.
Skúste sa partnera napríklad opýtať, prečo má výbuchy hnevu, čo ho hnevá a prečo Vám opätoval facku, prečo sa doteraz pred Vami ovládal a potom sa to zmenilo. Rozprávajte sa o tom, aké sú Vaše ďalšie očakávania vo vzťahu, čo by ste chceli zmeniť Vy a čo on. Z partnera nemáte mať strach a on nemá právo vo Vás strach vyvolávať a zneužívať Vás tak.
Je tu aj možnosť, kedy zvážite všetky pre a proti a od partnera odídete. Myslím, že v tomto období by to pre Vás mohlo byť ľahšie ako keď by ste nad touto možnosťou uvažovali už aj s deťmi. Myslite na to, že na svete sú aj iní muži, ktorí sa k Vám nebudú správať násilne.
Čo sa týka Vašej prvej vety, že nemáte priateľov alebo ich nie je až tak veľa, tak v tomto smere by som Vám radila, aby ste sa snažili túto situáciu zmeniť. Každý z nás potrebuje priateľov. Váš svet nemusí tvoriť len partner, ale aj dobrí priatelia, o ktorých sa v ťažkých situáciách môžete oprieť.
Verím, že Váš problém vyriešite aspoň sčasti tak, ako si to predstavujete. Držím Vám palce a v prípade potreby nás prosím kontaktujte na mobilnom čísle: 0911 444 991. Ide o krízovú linku, ktorá je k dispozícii od 08:30 – 17:00.

Prajem pekný deň.
Sociálna pracovníčka ZZŽ Mymamy.

[svetlana]

dobrý den.Chtela bych se sverit se svim pribehem a pozadat o radu.jsme s manzelem 3 roky spolu,mame 1.5 rocni dcerku a bydlime v bratislave.S manzelem sem se seznamila nahodou,zrovna jsem ukoncovala 8 lety vztah.Strasne jsme si rozumely,laska jako z pohadky.Muj muz byl vzdycky trosku vybusny,je prchke povahy...mel velmi tezke detstvi,biti a nezajem ze strany rozvedene matky,drogy....nikdy nemusel pracovat,zivily ho rodice,neprikladala jsem proto tomu zadnou vahu,ale spis jsem se mu snazila naslouchat.ze zacatku mi imponovalo jeho stavy vybusnosti a obavy z nevery.Po nejakem case jsem otehotnela,dite jsme si velmi praly a tesily se na nej.Bydlely jsme u jeho rodicu,ale s jeho matkou je velmi tezke zit,nejen pro me,ale i pro okoli.Kdyz nas tesne pred terminem porodu jeho matka vyhodila z domu,odstehovaly jsme se do bratislavy a zacaly nas spolecny zivot.Narodila se nam dcerka,krasna zdrava dcerka.Manzel mel porad problem bud s pitim a nebo marihuanou,ale slibil,ze se posnazi to nedelat a ja mu verila,ale nescetnekrat to porusil a ja i presto mu verila.Myslela jsem ze je to strasne tezke,vsechny ty zavislosti sam zvladnout a proto jsem byla velice trpeliva.NO na nejakou dobu po porodu to prestalo a byl klid.Problemy zacaly ve chvily kdy jako mlada rodina jsme zacaly mit problemy s financemi a ja usoudila,ac nerada,ze musim jit tez pracovat.Nejprve jsem pracovala pres noc v jednokm baru.Pres den s malou a v noci jako barmanka a zacaly problemy.Manzelovy se to prestalo libit.Napadal me nejprve slovne,ze buh vi co tam delam....byl velmi netolerantni vuci me.Treba kdyz jsem byla az do 4h.rano v praci,nenechal me chvilku spat,ale hned me vzbudil v 7h.,kdy mala vstavala.Zacly vetsi hadky a fizicke napadani:chytani za vlasy,pod krkem..hodne pil a delal potom strasne zle doma.Vsechno schazoval,rozbijel,krocel na me,vybijel si na me zlost..musela jsem tedy odejit.Nase situace zas byla velmi zla,tak jsem si nasla praci pres den jako kucharka,na 8h.denne s velmi dobrym platem a male jsem zaridila skolku,no on nesouhlasil,ale i pres to jsem to udelala.Fungovalo to 6mesicu.Nasel si nove kamarady,vetsinou vsichni jedou v drogach,zacal znova kourit marisku.Zacalo jeste vetsi peklo.Zacalo vetsi vyhrozovani smrti,kdyz odejdu,škrceni,tahani za vlasy a nohy po zemi,velmi sproste nadavky..spatna matka,velmi oskliva zena,špina...bylo toho spoustu.Nakonec me donutil odejit z prace a zustat doma,protoze on nesouhlasi aby nase dcerka chodila do skolky a ja se nestaram o rodinu,o domactnost,co jsem to za zenu...taham se s kdekym...strasna spousta veci,ktere ani nedokazu vypravet.Rezignovala jsem na vsechno.Uplne me znicil psychicky a ja nevim co mam delat.Myslela jsem ze kdyz tedy bude po jeho,bude alepson trosku klid,ale porad ma velmi hloupe pripominky a ted to vypada tak,ze on rekne a ja mlcky musim udelat.nevim proc od nej nedokazu odejit.Mozna se jen bojim,ze mi soud v pripade rozvodu nada moji dcerku,cimz mi take manzel vyhrozuje,protoze ma bohate rodice,mozna se bojim ze to sama nezvladnu.Katdy jeho dotek ve me vyvola plac.Citim ze mi vsechno sebral,hrdost,sebeuctu,zivot...Rekla jsem to i jeho rodicum,no nikdo mi to neveri.Paradoxem je,ze jeho sestrenice je mi vic rodinou nez jeho.Ma sama byt,nabidla mi pristresek i s malou,ve vsem mi pomaha a o vsem vi.Mam v ni velikou oporu a jeste v jednom velice dobrem kamaradovi,ktery me miluje a snesl by mi modre z nebe i moji deri,ale ja jsem momentalne ve stavu kdy zadny vzath nechci,nemam na to ani pomysleni,ale i presto semnou kamaradi a chape to a i v nem mam velikou oporu.No manzel o nem vi a samozrejmne vyhrozuje ze ho zabije a jak aja jsem matka kdyz se snim taham.Uz dlouhe roky mam bulimii,no od doby co je cdera na svete se muj stav velice zlepsil a nemoc jako by sama odesla.Ve stavu jakem jsem se mi opet vratila a ja musim opet chodit k psychlozce a lecit nejen svoje zdravi,ale i dusi a rozum.Moje rodina zije v cechach a i domu bych se mohla vratit,vedi o tom co se deje,ale nevim ci se jen bojim a nebo mi na nem stale i presto vsechno zalezi,kazdopadne vim,ze chci zase zit a chci to nejlepsi pro svoji dcerku.

[svetlana]

Zapomela jsem tam napsat,ze stale mi opakuje ze vse je moje chyba...ze ja jsem ten spatnej v tomto vztahu...proste vse co patri k teme domaci nasilý

[svetlana]

Nasel si 15 letou frajerku a kdyz jsem mu na to prisla udelal ze me uplneho cvoka.Nakonec ho okradla o 60 eur a je po pritelkini.

[soc. pracovníčka 2]

Dobrý deň.
Ďakujeme Vám za prejavenú dôveru, že ste sa nám zverili s Vašim problémom.
Je mi ľúto, že riešite ako mladá matka a partnerka tieto problémy. Píšem, že riešite, pretože vy Ste pre zlepšenie, napravenie Vašej situácie urobila už dosť. Neustále ustupovanie nemalo konca kraja, ale aj vy máte svoje hranice. A ako ste na konci listu podotkla, aj vy máte právo na svoj život, nedajte si ho zničiť alkoholikom a drogovo závislým človekom. Nestojí Vám to za to a ďalej, máte dcéru, za ktorú máte zodpovednosť obaja, nie len vy. Dcéra, aj keď je maličká, veľmi dobre vníma, čo sa doma deje a ovplyvňuje ju to a ak situáciu nebude riešiť, bude to mať na jej psychickom vývine nezvratné následky.
To, čo ste nám v liste popísali je násilím v párovom vzťahu (domácim násilím). Správanie Vášho partnera je násilím voči Vám a Vašej dcére. Váš partner nemá právo Vám ubližovať, toto jeho správanie je trestným činom. Podľa trestného zákona môže ísť o týranie blízkej a zverenej osoby. Nemá právo Vám nadávať, urážať Vás, ponižovať ani fyzicky napadať. Pre zneužívateľov je typické podozrievanie z nevery, pričom samy svoje partnerky podvádzajú. Vo Vašom prípade partner je závislý na alkohole a drogách, čo jeho správanie len zhoršuje, resp. posilňuje. Tak pre Vás ako aj pre Vašu dcéru je nebezpečné zotrvávať v jednej domácnosti s partnerom.
Ak by ste sa rozhodli ukončiť vzťah, dieťa bude zverené súdom Vám, pretože Váš partner je drogovo závislý a preto sa prakticky nemôže o dieťa postarať. Aj keď má bohatých rodičov, nič to nemení na fakte, že mu dieťa nemôžu zveriť.
Píšete, že Vám všetko zobral. Myslím si, že ešte stále vo Vás zostalo dostatok síl na to, aby ste súčasnú situáciu zmenili a odišli od násilného partnera. Urobte to kvôli sebe a samozrejme kvôli dcére. Zaslúžite si žiť pokojný život, zvládnete to. Odporúčala by som Vám využiť oporou jeho sesternice a Vášho kamaráta. Je to úžasné, že sa v tejto situácii máte o koho oprieť. Rozhodne pravidelne navštevujte terapeutku, pretože bulímia je vážna porucha príjmu potravy a vy potrebujete byť silná mama pre svoju dcéru a seba.
Ako sama píšete, môžete sa obrátiť aj na rodinu v ČR. Je to pre Vás veľmi dobré, pouvažujte, či by to pre Vás nebolo východisko.
Verím, že sa správne rozhodnete a tak zabezpečíte lepší a pokojnejší život pre seba a svoje dieťa.
S týmito a podobnými otázkami sa môžete obrátiť na krízové centra v meste Bratislava, ktoré pracujú so ženami zažívajúcim násilie (MyMamy je krízové centrum v Prešove, teda my sme od Vás ďaleko, preto Vám zasielam kontakty na krízové centrá vo Vašom meste):
 Aliancia žien Slovenska, 0903 519 550, Mgr. Farkašová,
 Centrum Nádej, 0905 463 425, Mgr. Havašová,
 Krízové centrum Brána do života, 0910 992 041, Mgr. Cabanová,
 Maják nádeje, 0911 526 267, Mgr. Poracký,
 Pomoc obetiam násilia, 421 25 263 2496.

[saska]

Bude sa to len zhorsovat, kym ta este nebije, tak sa to da nejako vydrzat, ale bude to len a len to iste a stale horsie.....
Najlepsie je odist, lenze ja nemam kam a mam male dieta a som na MD...
ak mozes, odist a mas kam, tak chod, ja som to mala spravit uz davno...
Drzim ti palce

[MyMamy]

Dobry den,

co sa tyka stupnovania nasilia, Saska ma pravdu. Bude sa to len stupnovat. Nasilie je cyklicky proces a opakuje sa v intervaloch od denneho az po rocny. Ma 4 fazy a to> 1. narastanie napatia, 2. Akutny utok 3. Faza ticha, faza popierania, 4. Faza medovych tyzdnov. Toto sa dookola opakuje, ked vas partner napadne, neskor to popiera a potom sa ospravedlnuje a kupuje si vas cimkolvek, len nech to neoznamite, nepoviete, neidete s tym k lekarovi, na policiu a pod.

Fyzicke nasilie je rovnako zavazne ako psychicke, sexualne a aj ekonomicke ci socialne. ked si na Vas partner uplatnuje moc a kontrolu, je to nasilie a pouziva mnoho premyslenych strategii na to, aby Vas v tomto vzorci udrzal.

Najlepsie je po akutnom utoku>> Volat policiu, neupratovat stopy (krv, rozbity nabytok, roztrhane veci, po sexualnom utoku sa nesprchovat, ale ist na lekarske osetrenie, zanecha na vas stopy a voda vsetko zmyje...), ist na lekarske osetrenie, podat trestne oznamenie na policii, ist na par noci k rodine, znamym. KONTAKTOVAT ZZŽ MyMamy, poradime Vam ako dalej.

Drzte sa a s otazkami sa na nas mozete kedykolvek obratit.

MyMamy